Cesta do Compostely. Deň za dňom II.

Cesta do Compostely. Deň za dňom II.

V predošlej časti som vám písala o začiatku trasy, ktorá viedla cez Porto. Pokračovala som do mestečka Vila do Conde, ktoré bolo vzdialené približne 20km. Teraz vám opíšem nasledujúce dni s malou radou. Nesnažte sa prejsť Camino, čo najrýchlejšie, nie je to súťaž. Užite si cestu a všetko naokolo, rozprávajte sa s ľuďmi. Ja som natrafila na úžasných ľudí z rôznych kútov sveta. Či už to boli moji rovesníci, staršie dámy, starší páni, všetci sme boli ako jedna rodina. Zdravili sme sa "Buen Camino", prehodili pár slov, vymenili si rady a tipy na cestu. Za mňa bola úžasným príkladom odvahy pani z Maďarska, ktorá bola staršia, v dôchodkovom veku, trochu silnejšia s bolesťami v kolene. No napriek tomu sa rozhodla vydať na cestu, lebo to bol jej sen. Išla pomaličky, vyhradila si na to mesiac a tešila sa z každého miesta, do ktorého prišla. To je dôkaz toho, že cesta je naozaj pre každého a výhovorky sú len v hlave. 😊

Čas a kilometre, ktoré uvádzam sú približné údaje. Spustila som si aplikáciu v telefóne, keď som odchádzala z albergue a ukončila som ju, keď som prišla do ďalšieho v novom meste. Nestopovala som ju, keď som si robila pauzy, fotila, išla sa najesť, alebo sa stratila. Je to teda údaj, ktorý hovorí, za koľko som prešla z bodu A do bodu B.

Portugalská trasa

Deň druhý

Vila do Conde – Marinhas

Počet prejdených kilometrov: 28,3 km

Čas: 7 hodín 3O minút

Cesta vedie opäť popri pláži a malých dediniek. Po ceste uvidíte viacero reštaurácii, barov, kde si môžete opýtať pečiatku do Kredenciálu a taktiež sa občerstviť (viaceré reštaurácie ponúkajú aj menu pre pútnikov za zvýhodnenú cenu).

V mestečku Marinhas je albergue Sao Miguel s pomerne slušným vybavením, nebolo najnovšie, ale nájdete tam aj práčky, ktoré môžete zadarmo využiť, prací prášok a podobne. Tu som stretla aj dvoch Čechov, s ktorými som kráčala ďalšie dni.

Deň tretí

Marinhas – Viana do Castelo

Počet prejdených kilometrov:  22 km

Čas: 6 hodín

V tejto časti cesty vás šípky navedú mimo pobrežia, no aj napriek tomu si užijete krásne portugalské prostredie s eukalyptovými lesmi.

V meste boli dve albergue plus ešte jedno nové, čerstvo otvorené pri Santa Luzia. V albergue, v ktorom som sa zastavila nemali voľné postele, ale boli pripravení na viacero pútnikov, preto nám nachystali karimatky v kostole. Toalety a sprchy boli len dve a na to množstvo ľudí nestačili, takže ráno to bola dlhá čakačka. Zo všetkých albergue, v ktorých som bola, bolo toto asi to najhoršie, ale aspoň mám historky o spaní v kostole 😂 (noc stála 6 €).

Keď sa tu zastavíte, určite choďte na kopec Santa Luzia ku chrámu. Môžete ísť pešo, alebo lanovkou. My sme sa rozhodli (ja a moji českí kamaráti), že si nohy ušetríme na Camino a zvezieme sa lanovkou/výťahom (2 € stojí jedna jazda, 3 € obojsmerná). Naskytne sa vám nádherný výhľad na Atlantik a na rieku Lima, ktorá sa vlieva do oceánu. Kostol je takisto prekrásny (za vstup doň nič neplatíte).

Eukalyptový les

Bazilika Santa Luzia

Výhľad na Atlantik a rieku Lima

Moje albergue v kostole

Deň štvrtý

Viana do Castelo – A Guarda

Počet prejdených kilometrov: 34 km

Čas: 9 hodín 30 minút

Tento deň bol pre mňa dosť kritický. Mala som zopár pľuzgierov na nohách a kvôli batohu ma bolel chrbát. Mať ho čo najľahší je základ. Ako sa zbaliť, čo si so sebou zobrať a čo nechať doma píšem v ďalšom článku. Aj Česi, s ktorými som kráčala mali problémy, takže sme si robili dlhé pauzy.

V meste Caminha sa môžete rozhodnúť, či pôjdete do vnútrozemia, do Valenca, alebo budete pokračovať po pobreží. Moji kamaráti sa rozhodli pokračovať do vnútrozemia, ja som sa vybrala loďkou ferry cez rieku (lístok stál 1,50 €) do mesta A Guarda. Cesta bola dlhá asi 2 km, a za ten čas som aspoň na pár minút zhodila batoh a trochu si oddýchla. Rieka tvorí hranicu medzi Portugalskom a Španielskom, teda aj časovú hranicu. Keď som vystúpila, prešla som ešte zopár kilometrov už po Galícií, pokiaľ som sa dostala do albergue.

Po ceste som stretla veľmi milé dievča z Uruguaja, Mariannu, ktorá žije a študuje v Barcelone (sme kamošky dodnes). Takisto som sa tu stretla aj s Talianom, ktorého vídam od začiatku cesty. Nevedel veľmi po anglicky, ale stále sme si vymenili pár slov, vždy mal dobrú náladu, bol rýchly a púšťal si hlasnú hudbu. Keď som kráčala po meste, nevedela som, či je to on, alebo miestny rozhlas. 💁

Cesta Ferry z Portugalska do Španielska

Deň piaty

A Guarda – Baiona

Počet prejdených kilometrov: 33 km

Čas: 9 hodín 30 minút

Moje bolesti neustupovali a necítila som sa dobre, ale ako som spomínala na začiatku, nie je to súťaž, kto to prejde skôr, išla som teda pomaly. Cesta bola popri pobreží, ale aj popri hlavnej ceste. Tu som stretla tety z Austrálie (bolo ich asi 10), ktoré boli neskutočne milé a stále som s nimi prehodila pár slov, niekedy som s nimi kráčala. Boli ale veľmi rýchle a nestíhala som s nimi držať tempo😅. Zopár z nich si muselo dať neskôr pauzu, lebo mali problémy s nohami. Takisto som stretla na tejto ceste Josého z Andalúzie. Od vtedy som sa ho nezbavila. Doslova. Ostali sme v kontakte aj po Camine, stretávali sme sa a dnes spolu bývame. 😅

Mesto, ktoré sa mi počas Camina najviac páčilo, bola Baiona. Zakotvil tam aj Krištof Kolumbus, keď sa vracal z Ameriky s jeho loďou La Pinta.

Albergue, Estela del Mar, bolo krásne, nové, čisté (preto aj cena 15 €).

Galícia

Baiona s replikou lode La Pinta

Deň šiesty

Baiona – Vigo

Počet prejdených kilometrov: 26,6 km

Čas: 7 hodín 15 minút

V tento deň som sa trochu stratila. Pôvodne som plánovala ísť cestou, ktorá bola o niečo kratšia, ale po ceste bolo viacero šípok, ktoré ma zaviedli na zbytočne dlhšiu a nie veľmi peknú trasu (industriálna zóna, hlavné cesty, atď.). Opäť som stretla Austrálčanky, s ktorými som išla po horách (to bol pekný úsek, aj keď dosť náročný).

Vigo je pekné, veľké mesto. Tu určite odporúčam rezervovať si ubytovanie dopredu. Ja som bývala v hostely za 15 € vďaka Josému, ktorý to vybavil za mňa. V meste sme sa stretli aj s Mariannou a vyšli si von.

Vigo a Jules Verne

Deň siedmy

Vigo – Redondela

Počet prejdených kilometrov: 13,6 km

Čas: 3 hodiny 30 minút

Keďže deň predtým som šla spať neskoro a bola som v hostely, rozhodla som sa trochu si pospať. Vyrazila som teda aj s Josém niekedy po 10. Čo nebol veľmi dobrý nápad, lebo slnko bolo čím ďalej, tým horšie. Cesta bola ale pekná.

Albergue v ďalšom meste bolo vo veži za 6 €.

Most z rímskych čias

Redondela

Deň ôsmy

Redondela – Pontevedra

Počet prejdených kilometrov: 19,2 km

Čas: 5 hodín

Cesta bola prevažne cez lesík a vinice.

Deň deviaty

Pontevedra – Caldas de Reis

Počet prejdených kilometrov: 22,38 km

Čas: 5 hodín 15 minút

Cesta opäť viedla cez vinice a lesík. Albergue v hostely za 12 €.

Deň desiaty

Caldas de Reis – O Faramello

Počet prejdených kilometrov: 30 km

Čas: 7 hodín 15 minút

Aj keď do Santiaga je to len kúsok, rozhodla som sa ostať práve v dedinke O Faramello a skoro ráno vyraziť do Santiaga. A to hlavne preto, že ak by ste chceli diplom a stihnúť omšu pre pútnikov, mali by ste prísť čím skôr. Bývajú tam dosť veľké rady.

Navyše albergue v O Faramello sa nachádza v krásnej oblasti. Po blízku sa nachádza riečka a Pazo do Faramello. Pazo slúžilo aj ako sídlo pre kráľovskú rodinu. Dnes sa tam konajú rôzne eventy, svadby. Je to naozaj čarovné miesto uprostred nádhernej prírody.

Niektorí zastanú aj v meste Padrón, ktoré je taktiež bohaté svojou históriou a svojimi slávnymi papričkami Pimientos del Padrón.

V ten deň sme si urobili aj rezerváciu v albergue Mundo v Santiagu. Ubytovní je tam veľa, ale taktiež aj dosť turistov. Prichádzajú sem nielen pútnici, ale aj iní turisti, ktorí si chodia obzrieť katedrálu a zúčastniť sa na omši. Albergue Mundo je hneď pri katedrále a rezervovala som si posteľ hneď na 2 noci.

Deň jedenásty

O Faramello - Santiago de Compostela

Počet prejdených kilometrov: 14,5 km

Čas: 3 hodiny 25 minút

Posledný, finálny deň! Vyrazili sme aj s Josém skoro ráno okolo pol šiestej. Odporúčam taktiež vyraziť čím skôr, lebo sa davom pútnikov nevyhnete. Keďže bolo skoro ráno, niektoré šípky sme si kvôli tme nevšimli a urobili zbytočné okruhy. Pre vysvetlenie, do mesta vedie niekoľko trás, je na vás, po ktorej sa vyberiete. Niektoré sú kratšie, dlhšie, krajšie. My sme robili zbytočné okruhy, ktoré nám pridali pár kilometrov a minút.

Do mesta som prišla s jednou topánkou. Mala som niekoľko pľuzgierov na nohe a v topánke ma dosť tlačili, preto som sa rozhodla kráčať v žabkách (preto je fajn, keď si zoberiete sandálne na turistiku, aby ste sa v takom prípade mohli prezuť).

V Santiagu sme si v uličke pri katedrále vyzdvihli naše diplomy pri preukázaní našich kredenciálov. Bolo sme tam už pred deviatou, ale aj napriek tomu tam bolo dosť ľudí. O 12 sa začína omša pre pútnikov, ktorú sme našťastie stihli, dokonca aj požehnanie veľkým popolom (pozrite si video z požehnania Botafumeiro). V katedrále si môžete pozrieť aj pozostatky sv. Jakuba.

Popozerajte si mestečko, je krásne a nezabudnite ochutnať galícijské špeciality – už spomínané solené, pražené papričky „Pimientos de Padrón“ a chobotnicu „Pulpo a la galega“.

Pre mnohých pútnikov sa cesta v Santiagu nekončí. Mnoho ešte zamieri na koniec sveta! V ďalšom článku vám napíšem viac o mieste, ktoré sa volá Finisterre.